Alexander Rudnay sa narodil 4. októbra 1760 v Kríži nad Váhom, v
dnešných Považanoch. Pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny, ktorá
sa však hlásila aj k slovenským koreňom, čo výrazne ovplyvnilo aj
budúceho významného uhorského cirkevného hodnostára.
Ako 10-ročný začal študovať na nitrianskom piaristickom gymnáziu, kde sa
rozhodol pre dráhu katolíckeho kňaza. Vzdelanie si postupne dopĺňal na
katolíckych seminároch v Bratislave, Budíne a na univerzite v Trnave. Za
kňaza ho vysvätili v roku 1783, o rok neskôr promoval za doktora
teológie.
Po skončení štúdií pôsobil určitý čas ako vychovávateľ v rodine grófa
Berényiho v Novákoch. Pastoračnú prácu začal ako kaplán najprv v Častej,
neskôr v Trnave, potom v Hronskom Beňadiku a Bratislave. V roku 1789 sa
stal farárom v Krušoviciach, kde sa výrazne zaujímal aj sociálne
postavenie svojich farníkov, pomáhal im nielen duchovne, ale aj
finančne.
V Krušoviciach pôsobil do roku 1806, keď sa stal rektorom kňazského
seminára v Trnave a profesorom teológie. O dva roky neskôr bol
vymenovaný za titulárneho biskupa a ostrihomského generálneho vikára.
Za sedmohradského biskupa Rudnaya vymenovali 4. júla 1816. V neľahkých
časoch hladomoru v roku 1818 bez rozdielu náboženskej alebo národnostnej
príslušnosti rozdával najprv vlastné a potom zakúpené obilie, čím
zachránil tisíce ľudí. Hovorili o ňom ako o biskupovi chudobných.
V decembri roku 1819 dostal Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za
ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820
presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu.
Základný kameň ostrihomskej katedrály položil v roku 1822 a na jej
výstavbu výrazne prispel aj z vlastných peňazí.
Z vysokej cirkevnej pozície inicioval vydanie Biblie v národných
jazykoch. Slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch
1829 - 1832 Juraj Palkovič.
Ako arcibiskup zvýšil podporu Slovenskému učenému tovarišstvu a vďaka
nemu vyšiel Slovár (slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský slovník)
Antona Bernoláka. Zároveň podporoval aj evanjelických autorov a
národovcov. Jeho zásluhou získal evanjelický národovec Juraj Palkovič
povolenie vydávať Týdeník. Finančne podporil vydanie Slávy dcéry od Jána
Kollára.
V roku 1826 pápež Lev XII. Alexandra Rudnaya vymenoval za kardinála. Z tej doby pochádza aj jeho známy výrok: "Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem."
Z pozície významného kardinála riadil Alexander Rudnay obrad korunovácie
uhorského kráľa Ferdinanda V. Korunovácia sa konala 28. septembra 1830 v
Bratislave a bola poslednou korunováciu uhorského kráľa.
Kardinál, ostrihomský arcibiskup, ale aj osvietenský učenec a
podporovateľ slovenského národného obrodenia Alexander Rudnay zomrel 13.
septembra 1831 v Ostrihome.